Hej, hej, hej Sokoly! Alebo keď sa vám na balkóne zahniezdi dravec

POŠTOLKA NA BALKÓNE ?

Stále silnejúci tlak ľudí na pôvodný ekosystém vytláča mnohé zvieratá z ich domovov. Niektoré druhy sa však dokázali zžiť i s mestským prostredím natoľko, že sa tu dokonca  pravidelne rozmnožujú. Platí to i pre najmenšieho u nás hniezdiaceho sokolovitého dravca vo veľkosti štíhleho holuba – Sokola myšiara (Falco tinnunculus) ľudovo nazývaného aj Poštolka.

Živí sa hlavne myšami a hrabošmi, občas menšími druhmi vtákov a v lete aj veľkým hmyzom a žabami. Občas sa jeho korisťou stávajú taktiež netopiere dokonca aj dážďovníky tmavé.

Sokol myšiar loví na otvorených priestranstvách. Korisť hľadá pri tzv. trepotavom lete (pri ktorom vyvíja krídlami rovnakú rýchlosť, akou proti nemu fúka vietor, takže stojí na mieste vo vzduchu) asi 10 – 20 metrov nad zemou. Keď zahliadne korisť, prudko sa za ňou spustí k zemi so stiahnutými krídlami. Sokoly môžu okrem toho používať aj tzv. sit and wait techniku lovu, kedy sledujú korisť z vyvýšených miest (napr. stĺpov vysokého napätia alebo striech budov) a vo vhodný okamih zaútočia rýchlym spustením sa k zemi.

Nedávno bola zaznamenaná neobvyklá technika lovu, kedy niektoré sokoly vyčkávali na korisť zavesené priamo na ventilačných otvoroch pod strechami panelákových bytov. Vyletujúce netopiere alebo dážďovníky, ktoré sa v týchto dierach ukrývajú alebo rozmnožujú, tak vleteli priamo do nastražených pazúrov striehnúcich sokolov. V niektorých prípadoch sokoly dokonca vyťahovali spomínanú korisť nohami priamo z týchto dier.

Tento dravec z čeľade sokolovitých ľudovo nazývaný aj „poštolka“ si práve v tomto období (marec-apríl) vyberá miesta na hniezdenie. Hniezda si však nestavajú. Využívajú staré hniezda po väčších vtákoch, výklenky v stenách vysokých budov a kostolných veží. Často sa stáva, že zahniezdia aj na balkóne panelákového bytu.

Do hniezda samica znesie 4 – 6 vajíčok.  Sedí na nich 28 – 30 dní. Po vyliahnutí samica mláďatá ešte 8 dní zahrieva, počas ďalších ôsmich dní ich zahrievať postupne prestáva. Vo veku 30 dní mláďatá opúšťajú hniezdo, rodičia ich ale ešte nejaký čas prikrmujú.

Prítomnosť takejto dravčej rodinky na balkóne, alebo loggii bytového domu môže dávať dotknutým vlastníkov bytov pocit zžitia s prírodou a ich prítomnosť môže byť  pre nich zaujímavá a potešujúca.   

Netreba však zabúdať na to, že takáto milá rodinka dravcov dokáže počas svojej cca 60 dňovej prítomnosti na  balkóne, či loggii značne znečistiť tieto priestory, ale aj spoločnú fasádu bytového domu.

Takže ak nestojíte o starosti  s čistením  balkóna, či spoločnej fasády bytového domu od vtáčieho trusu , peria a zbytkov ich potravy, radšej odložte z balkóna prázdne kvetináče, vedierka, či predmety vhodné na vytvorenie hniezda.

Alebo vytvorte vtáčej rodinke pre hniezdenie búdku, ako na tomto videu 🙂

Zdroj: www.spravadomovpd.sk